Mamkine pesničky

Mamkine pesničky

1.  Na Vojtovej roli

1. Na Vojtovej roli, studanecka stojí,

nevidač, neslešač kochanecky moji.

2. Abo še mi haňbis, abo še mi stedis,

ze do  nasej studni po vode nechodžis.

3. Coz bem še naňbjla, coz bem še stedžela,

sak jo be za tobom do vody skocela.

4. Do vody, do vody co še kolem toci,

pše čebje Janicku, ze mos corne oci.

5 Corne oci moma, my še podoboma,

co kego do tego, ze še radzi moma.

 

2. Z gore jadž

1. Z gore jadž, z gore jadž,

na doline hamuj,

keď mos švarne džefce,

to sobje go sanuj.

Ref.: Hop cup, cup trajlajla,

hop cup, cup trajlajla,

hop cup, cup trajlajla,

muzika groj.

2. Jo z gore pojade,

hamuvač nebede,

švarneho džefcenča,

sanuvač nebede.

Ref.: Hop cup,cup trajlajla,

hop cup, cup trajlajla,

hop cup, cup trajlajla,

muzika groj.

 

3. Slovensko

1. Prešiel som cudzie kraje a mnoho predlhých ciest,

len jedna cestička vedie do mojej vlasti späť.

Tá zem je najkrasnejšia, nedám ju za celý svet,

do tých miest dôverne známych sa rád vraciam späť.

Ref.: Čo skrýva krás, tá moja pekná vlasť.

/:Slovensko naše, moja rodná vlasť:/.

2. Keď zbadám rodný domček za humnom zašumí háj,

akoby tichučko šepkal, zdraví ťa rodný kraj.

V oku sa slza zjaví, spomína mladosti čas,

mamička drahá ma víta, šťastný som doma zas.

Ref.: Čo skrýva krás, ta moja pekná vlasť.

/:Slovensko naše, moja rodná vlasť:/.

3. Okolo tiché lesy, malebné údolia tiež,

kopcov, čo u nás na svete, však nikde nenájdeš.

Z hôr potôčky vo vlnkách zanesú pozdrav všade,

a slovák si vždy Slovensko v srdci nosiť bude.

Ref.: Čo skrýva krás, tá moja pekná vlasť.

/:Slovensko naše, moja rodná vlasť:/.

 

4. Zagroj mi corne cigane ...

1. Zagroj mi corne cigane, zagroj mi

spiošen spšed ľat,

zagroj mi pjošč o ľubošči o hej,

pšidž zagroč mi jesce roz.

2. Cigon še z vojne povročel,

ciganke nenasel jus, jiný jej glove

zavročel o hej,

iný ju pokochal jus.

3. Pudem jo v seroký šviat,

bo jus mom dvadžšča ľat,

mozna ze najdem džifcine o hej,

ktorá mi sve serdce dá.

4. Oddá mi serce i duse,

oddá mi vsistko co má,

dom jej calusek na droge o hej,

i pude v seroký šviat.

 

5. Zbohom ostávajte

1. Zbohom ostávajte má mamičko,

čo ste sa starali od malička,

/:zato sa vám pekne poďakujem,

a z vašeho domu vystupujem:/.

2. Zbohom ostávajte môj otecko,

čo ste sa starali o mňa všetko,

/:zato sa vám pekne poďakujem,

a z vašeho domu vystupujem:/.

3. Zbohom ostavajte mé sestričky,

čo ste boli na mne jak osičky,

/:zato sa vám pekne poďakujem,

z vašeho sesterstva vystupujem:/.

3. Zbohom ostávajte mé bratové,

čo ste boli na mne jak katove,

/:zato sa vám pekné poďakujem,

z vašeho braterstva vystupujem:/.

 

6. Dzefce moje, uz še riftuje

1. /: Uz še džefce riftuje:/

/:a matka jej gotuje:/.

2. /: Gotuje jej pježinu:/

/:zeby mjala na žimu:/.

3. /: Gotuje jej zaglovky:/

/: zeby mjala pod glovky:/.

 

7. Ked jo še od svojej matky

1. Ked jo še od svojej matky odbjerala,

pod nasema okny, skala zaplakala.

2. Skala zaplakala a očec zavolol,

vroč še ceruš moja sak jem če vechovol.

3. Sak jem če vechovol jak bjolom lelije,

terz mušis pšistac v drugom famelije.

 

8. Ked če bedom cepič

1. Ked če bedom cepič, pojzri do povaly,

zebe tvoje džeči corne oci jmaly.

2. Ked če bedom cepič, pojzri do ogrodka,

zebe tvoje džeči berli jak stogrotka.

3. Bedžes še ty ............., bedžes še ty mjala,

keď če bedže švjokra mjetkom dogaňala.

4. Mjetlom dogaňala i Bogem korala,

bedžes še ty .........., bedžes še ty mjala.

5. U.................. izba na vysokej skale,

fto še tam dostane tego Judas skare.

6. U Farona izba na vilo bilena,

pridze tam nevesta, jak ruža červena.

 

9. Ľubovniansky kostolíček

1. Ľubovniansky kostolíček, kolo neho čierny les,

keď ja tadiaľ pojdem spominať si budem,

čo môj milý robí dnes.

2. A môj milý jedže, jedže na tým vraným koníčku,

veselo si spieva a pritom pripína na ľavý bok šablíčku.

3. Tá šablička mého pána levočského majora,

on má na vojnu vzal ruky, nohy zviazal,

ešte ku vartu dal.

 

 

10. Za oneho času vojny

1. Za oneho času vojny,

stojí vojak na stráži, na stráži.

Neďaleko v pustom poli

spieva sláviček malý.

 

2. Nespievaj mi vtáčik malý,

nerob môjmu srdcu žiaľ, srdcu žiaľ.

Nespomínaj na tie časy,

keď som s milou chodieval.

 

3. Keď sme spolu sedávali,

pod tú našu jabloňu, jabloňu,

prišli ku mne kamárati,

prišli ku mne z patroľu.

 

4. Neberte ma kamárati,

neberte ma z patroľu, z patroľu.

Viem, že potrestaný budem

a to pre svoju milú.

 

5. Odstúp milá od vojačka,

popros pána majora, majora.

Aby mi vinu odpustil,

lebo je to vec možná.

 

V Podolínci za vojačka ma vzali

1. V Podolínci za vojačka ma vzali,

vlasy moje nakrátko mi strihali.

Vlasy moje šej, hoj na kolená padali,

otec, matka, brat, frajerka plakali.

 

2. Neplačte vy moja stará mamička,

ja odskočím až poletí gulička.

Ja odskočím šej hoj, až poletí gulička,

ja odskočím jak na nebi hviezdička.

 

3. Už mi trúbia, už mi hrajú, bubnujú,

už mi kamaráti kufer pakujú.

Prestaňte mi šej hoj, kamaráti pakovať,

ešte sa mám od svej milej odobrať.

 

4. Ešte pôjdem do cmintíra tmavého,

kľaknem si ja na hrob otca mojeho.

Vstávaj otče šej hoj, z toho hrobu tmavého,

vzali si ma za vojačka tvojeho.

 

5. Darmo kričíš, darmo voláš na neho,

odpovedi nedostaneš od neho.

Len v povetrí šej hoj, tichý hlas sa ozýva,

zbohom synu, nech ti Pán Boh pomáha.

 

V šírej ruskej zemi

1. V šírej ruskej zemi v ďalekom kraji,

na malym kopečku stojí kríž nový,

pod krížom dubovým zemou zasypaný,

leží chlapec mladý v boji zastrelený.

 

2. Keď mal 20 rokov, musel rukovať,

svoju najmilejšiu doma zanechať,

jeho verná milá ho vyprevádzala,

nad strateným šťastím horko zaplakala.

 

3. Sotva narukoval musel do boja,

na ruskej hranici šíreho poľa,

v dunení kanónov nepočuť jeho hlas,

zbohom buď rodný kraj neuvidím ťa viac.

 

4. Na ruskej hranici, vetrík povieva,

náš malý hrdina boj dokončieva,

naposledy ešte zašepkal perami,

zbohom buď ma milá v diaľke za horami.

 

5. Pod košatým dubom dievčina stojí,

smutnýma očami do diaľky hľadí,

na svojho milého smutne si spomína,

slzy jej ľútosti padajú do lona.

 

11. Keď mladý baník

1. Keď mladý baník do bane kráčal,

po boku dievča, čo mal rád,

ona ho k práci vyprevádza,

ružičku mu dala na kabát.

 

2. Prijmi tú ružu, tá je z lásky,

bude ťa chrániť pod zemou,

miláčka svojho vrúcne bozká,

tíško plače, prosí vráť sa mi.

 

3. Lež osud neprial její láske,

svet tento navždy opustil,

a mladý baník ku svej milej,

sa už nikdy viacej nevrátil.

 

4. Keď vynašali mŕtve telo,

na nebi zhasla hviezdička,

a v jeho ruke uvädla mu,

jeho milej rudá ružička.

 

5. Svet tento v náruč otvára si,

na rakev kvety padali,

a jeho verný kamaráti,

banícku mu pieseň spievali.

 

6. Spí sladko kamarát náš drahý,

čo osud vzal už nevráti,

my spomienku si zachováme,

že si dal svoj život pri práci.

 

12. Janíček trávu sece

1. Jániček trávu sece,

kosa mu kosiť nechce.

a on sebe vzdychne,

očká k nebu zdvihne,

či je vysoko slnce.

 

2. Slniečko napoludnie,

má milá odporovoď mne,

odprovoď mne za les,

a ja ťa ešte raz,

a tak sa rozídeme.

 

3. Keď sme sa rozchádzali,

obidva zaplakali,

obidva z jedného,

šátečka bieleho,

slzičky utierali.

 

4. Keď som šiel okolo vás,

počul som muziku hrať,

na trúbach trúbilia na mňa volali,

zostal som pod oknom stáť.

 

5. Prišiel som do Svetlice,

podal som milej ruce,

sadol som na kameň,

srdce mi rozplameň,

má milá nevydaj sa.

 

6. Ja sa vydávať budem,

za tebou čakať nebudem.

Pretožes falošný,

falošné oči máš,

ja by sa oklamala.

 

13. Cintorín, cintorín

1. Cintorín, cintorín záhradka zelená,

do teba padajú najdrahšie semená,

padajú, padajú, ale neschádzajú,

možno ich hrobári hlboko sádzajú.

 

2. Sadila som ružu širokého lístia,

snáď sa má mamička v cintoríne vyspia.

Ruža už odvitla, vietor lístie odnes,

tá moja mamička spí tam ešte podnes.

 

3. Vstávajte mamička idem sa vydávať,

vstávajte a poďte požehnanie dávať,

vstaňte a vystupte na skalu vysokú,

odtiaľ uvidíte jak nám rôčky zviažu.

 

4. Vstávajte mamička ja sa idem ženiť,

vstávajte a poďte požehnania deliť,

vstaňte a vystúpte na skalu vysokú,

odtiaľ uvidíte jak nám rúčky zviažu.

 

Dohára svieca na hrobe

 

1. Dohára svieca na hrobe,

dievčatko pri nej drieme,

a zo sna volá na mamku,

by vstala z čiernej zeme.

 

2. Vtom sa hrob tmavý otvorí,

mamička z neho vstane,

pohladká dcérke hlavičku,

i vlásky rozcuchané.

 

3. V náručie si ju vyzdvihe,

a nesie šírym poľom,

cestou jej šťastie sľubuje

a koniec všetkým bôľom.

 

4. Doma ju v lôžko uloží,

perinkou poprikrýva,

dievčatko sladko usína,

o mamke sníčky sníva.

 

5. A keď sa zo sna prebudí,

po izbe obzerá sa,

na hrobku večer zaspala,

a tu je toľka krása.

 

6. Po stenách samé obrazy,

na stole kvetín veľa,

kde sa to v noci dostala,

sama by zvedieť chcela.

 

7. A tu sa zjaví vo dverách,

neznávma dobrá vdova,

ktorá si v noci doniesla,

sirôtku z hrobitova.

 

Osirelo dítě

1. /:Osirelo dítě:/ /:o pol druha lítě:/.

2. /:Když už rozum bralo:/ /:na mamku se ptalo:/.

3. /:Ach táto tatícko:/ /:kams podel mamičku:/.

4. /:Na cmitríre leží:/ /: blízko samých dvěří:/.

5. /:Když díte slyšalo:/ /:na cmintír bežalo:/.

6. /:Och mamo mamičko:/ /:premluvte slovíčko:/.

7. /:Trávičku trhalo :/ /:prštekmi hrabalo:/.

8. /:Choď už díťe domu:/ /:máš už mamu inú:/.

9. /:Tá není tak milá:/ /:jako vy ste bila:/.

10. /:Když mi hlávku myje:/ /:o šafliček bije:/.

11. /:Když vy ste mývala:/ /:jen ste tak hladkala:/.

12. /: Když mi hlávku češe:/ /:krv potôčkom tečie:/.

13. /:Když vy ste česala:/ /:jen ste tak hladkala:/.

14. /:Když má chleba dáti:/ /: trikrát ho obráti:/

15. /:Když vy ste dávala:/ /: maslom ste mazala:/.

 

Vyšiel mesiac

1. Vyšiel mesiac  ponad okenečko,

a môj milý klope na okienko.

Pusteže ma moja mamka k nemu,

moje srdce dávno patrí jemu.

 

2. Keď nie k nemu, aspoň k okenečku,

nech mu podám svoju pravú rúčku.

Nech si vidím svojeho milého

a poviem mu city srdca svojho.

 

3. Oj, dceruška, mladá si milovať,

ešte máš čas, chlapcov oblizovať.

Oj, mamička nemám ja času dosť,

veď je krátka aj tá moja mladosť.

 

4. Oj, dceruško, veď ti on sľubuje,

dokiaľ ťa on do rúk nedostane.

A keď ťa on do ruky dostane,

biť ťa bude, pokiaľ neustane.

 

5. Oj, mamička aj vás bíjavali,

a predsa ste otca radi mali.

Trpeli ste, aj ja trpieť budem,

nech je čo chce, ja len jeho budem.

 

Za našimi humnami

 

1. Za našmi humnami trávička zelená,

žala ju má milá, žalostne plakala.

 

2. Neplač milá, neplač moje potešenie,

dva rôčky uplynú, zídeme sa spolu.

3. Dva rôčky minuli, milý z vojny prišiel

a svoju milenku v cintoríne našiel.

 

4. Ach Bože, môj Bože, čo som to vykonal,

že som sa tak mladý na vojnu zverboval.

 

5. Ja som sa zverboval pre svoju milenku,

že ma nepozvala, keď hrali zvolenku.

 

6. Zvolenka, zvolenka prenešťastný tanec,

pre teba zvolenka našej láske koniec.

 

A v tej našej zahradôčke

 

1. A v tej našej záhradôčke pískal Janko na píšťalke,

píska, píska na mne volá, hybaj ku mne milá moja.

 

2. Ja by išla i neišla, tys povedal, že ja pyšná,

pyšná, pyšná aj sa hnevám, viacej lásky k tebe nemám.

 

3. Skočil z koňa dal jej facku, tu máš milá za tú lásku,

obrátil sa dal jej druhú, tú máš milá za tú hubu.

 

4. Červená krv ju zaliala, do fartuška utierala,

do fartuška do bieleho, to je facka od milého.

 

5. Milý, milý prestaň ma biť, nemusíš ma viacej ľúbiť,

možeš ľúbiť také dámy, čo sedajú pod vŕbami.

 

Prečo som na svete narodená

 

1. Prečo som na svete narodená,

keď nemám žiadneho potešenia,

potešenia ani lásky, aký je môj

život ťažký.

 

2. Každý má to svoje potešení,

len to moje leží v čiernej zemi,

v čiernej zemi neoranej, len

motyčkou prekopanej.

 

3. Čierna zem, čierna zem, čiernava zem,

vydaj mi mojeho milého ven,

vydaj mi ho z čiernej zemi,

mám na srdci ja ťažké sny.

 

4. Dievčatá kvietočky potrhali

a svojim miláčkom podávali,

podávala každá svojmu,

len ja smutná nemám komu.

 

Mala matka tri dcéry

1. Mala matka tri dcéry,

tak ich šnurovala, 

až ich povydávala

za božích sluhov.

 

2. Jedna pošla za popa,

druga pošla za diaka.

A tá tretia bidnaja,

fartušina podlaja za koscelnika.

 

3. Tá za pepom špi v perinách,

tá za diakom v kožušinách.

A tá tretia bidnaja,

fartušina podlaja za pecom v triskach.

 

4. Tá za pepom pije pivo,

tá za diakom pije víno.

A tá tretia bidnaja,

fartušina podlaja kvasne moloko.

V tichučkom mladučkom byte

 

V tichučkom mladenskom byte hodiny smutne bijú,

a dvoje nevinné srdiečka rozlúčiť sa musejú.

 

Pritisni ma milá k srdcu dnes, bo  zajtra už niesom tvoj.

Zajtra náš pluk odchádza preč a mňa si berie sebou.

 

Ráno, keď zornička vyšla, mašíruje regement,

oficir volá do boja, chlapci moji držte sa.

 

Pod šírim hviezdnatým nebom, celý pluk oddychuje.

všetko spí, len porúčik nie, číta list od svej milej.

 

Keď on tento list prečítal, slzy si poutieral,

revolver ostro nabitý, hneď si ho k srdiečku dal.

 

Ráno, keď slniečko vyšlo, poručík mŕtvy ležal,

Len jeho vranny koníček, na pomoc k nemu bežal.

 

Tečie potôčik bublavý

 

1. Tečie potôčik bublavý, tečie kolem skaly,

tam se dva větvy skláňejí, dva větvy vrbový,

tam kde hodíval Janíček, když jsem byla malá,

spletl mi dva větvy do sebe a ja se houpala.

 

2. Když jsem byla trochu větší, o láske mně učil,

pro jednu slaďunku hubičku, den co den mně mučil.

Když mně o lásce naučil a zlíbal mojich líc,

potom do cudziny odišiel a nevrátil se víc.

 

3. Oj ty cudzino daleká, navráť mi milého,

ktorého si mi vyrvala, zo srdiečka mého.

 

Strieborný potôčik

 

1. Strieborný potôčik kalinami hučí,

ten, kto plakať nevie, láska ho naučí.

 

2. Tá laska, tá je zlá, tá ani spať nedá,

šťastný a blažený, kto lásku nepozná.

 

3. V zelenom hájičku, sláviček spievaval,

tam svoju Aničku, Janíček bozkával.

 

4. Bozkáva, bozkáva červené líčka má,

tíško jej vravieval, ty si nádej moja.

 

5. Ty si nádej moja, moje potešenie,

bez teba život môj je samé trápenie.

 

Zaspalo džefcontko

 

1. Zaspalo džefcontko pod ľelijom,

pšisel k nej janícek zobudžil jom,

co tu robís, co teľo špis,

jo pšisel ku tobie a ty nevies.

 

2. Jo prisel ku to bje na poradom,

bo mi če džefcontko vžonč nenadzom.

Bo chudobnom odhvarajom,

bogatom, pyskatom nahvarajom.

 

3. Bo chudobno Boga proší,

bogato, pyskato še vynoši.

 

Spievaj, že si spievaj

1. Spievaj, že si spievaj,

spevavé stvorenie,

veď je spev najmilšie,

veď je spev najmilšie,

tvoje potešenie.

 

2. Spievaj, že si spievaj,

či v zime, či v lete,

veď to najkrajší spev,

veď to najkrajší spev

na tom božom svete.

 

3. Spievaj, že si spievaj,

tak ako tvoja mať,

ešte len v kolíske,

ešte len v kolíske,

učila ťa spievať.

 

Láska Bože láska

 

1. Láska Bože láska,

kde ťa ľudia berú,

na horách nerastieš

v poli ťa nesejú.

 

2. Keby sa tá láska,

na horách rodila,

nejedna panenka,

hlavu by sklonila.

 

V slzách matička sedela

 

V slzách matička sedela, ťažko vzdychlo sa jej,

čo kropíš tými slzami, moje žlté vlasy,

či vari visia nad nami mamička zlé časy.

 

Čo kropíš tými slzami, moje žlté vlasy,

či vari visia nad nami, mamička zlé časy.

Pritisnúť k srdcu vrelému, mať púčok ružový,

a ústa k čielku bielemu, dcérušku osloví.

 

Otec tvoj nechce z hrobu vstať,

spod tej čiernej zemi, a nevie, nevie tvoja mať,

čo svet z teba spraví.

 

Svet má zbroje, ty´s bez zbroja,

Svet veľký , ty´s malá a nevie,

nevie tvoja mať, komu ťa chovala.

 

A slza v očiach dievčatka, teší plač matery,

a potecha tečie sladká, z nevinných úst dcéry.

Dobrý sa zlostných neboja, čo by sa ich báli,

Boh má zbroje, svet bez zbroja, Boh veľký svet malý.

 

A dve ľúbosti objímu, nádej je svet nový,

pritisnúť k srdcu vrelému, mať púčok ružový.

 

Malý hošík černovlasý

 

Malý hošík černovlasý,sve mamince stežoval,

když se hoši na vsi hrali,každý ho odstrkoval.

 

Dávali mu rôzne mená, kterým o nerozměl,

Poviezte mne drahá mati, zdališ jsem ja otca mněl.

 

Muj synačku, jedinačku, ty si taký otca mněl,

Zlož si svoje malé rúčky, pomodlí se otčenáš.

 

Otče jen si na nebesích, ty si taky otec muj,

Otče jen si na nebesích, Bože mne tu opatruj.

 

Išla mati postel stlati, pre svojeho synačka,

Našla ležať na postielke mŕtveho jedinačka.

 

Muj synačku, jedinačku, mrtvolečka malička,

nebudeš sa viac vyptávať na svojeho tatička.

 

Mlynský kameň

 

Mlynský kameň voda točí, stav manželsky nerozlúči.

Holalia hola, drahá duša moja, stav manželsky nerozlúči.

 

Nerozlúči nemá moci, iba Pán Boh všemohúci.

Holalia hola, drahá duša moja, stav manželsky nerozlúči.

Jak je ťažko rozmyšľate, keď ma šuhaj dievča brati,

Holalia hola, drahá duša moja, keď ma šuhaj dievča brati.

 

Neberiem ťa na rok na dva, lež ťa beriem do skonania.

Holalia hola, drahá duša moja, stav manželsky nerozlúči.

 

Do skonania mého, tvého nesmieš myslieť na iného.

Holalia hola, drahá duša moja, nesmieš myslieť na iného.

 

Nesmieš myslieť ani patriť, trpezlive srdce máš mať.

Holalia hola, drahá duša moja, trpezlive srdce máš mať.

 

Prišlo písmo sedlačkom

 

Prišlo písmo sedlačkom, prišlom písmo sedlačkom,

aby dali vojačkom, aby dali vojačkom.

 

My vojačkom nemáme, my vojačkov nemáme,

len tri dcéry chováme, len tri dcéry chováme.

 

Choď ty dceruš najstaršia, choď ty dceruš najstaršia,

ty do boja najsmelšia , ty do boja najsmelšia.

Ja tatičku nepôjdem, ja tatičku nepôjdem, nepôjdem

Ja bojovať nebudem, ja bojovať nebudem.

 

Ja som srdca mäkkého, ja som srdca mäkkého, mäkkého,

nezabijem nikeho.

 

Choď ty dceruš prostredná, choď ty dceruš prostredná,

ty do boja potrebná, ty do boja potrebná.

Ja tatičku nepôjdem, ja tatičku nepôjdem,

ja bojovať nebudem, ja bojovať nebudem.

 

Ja som srdca mäkkého, nezabijem nikeho.

Nezabije nikeho, nezabijem nikeho.

 

Choď ty dceruš najmladšia, choď ty dceruš najmladšia,

ty do boja najkrajšia, ty do boja najkrajšia.

Ja tatičku ja pôjdem, ja tatičku ja pôjdem,

Ja bojovať tam budem, ja bojovať tam budem.

 

Ja som srdca tvrdého, ja som srdca tvrdého, tvrdého.

Ja zabijem hockeho.

 

Keď jej vlasy strihali, strihali,

všetky panny plakali, všetky panny plakali.

 

Keď na koňa sedala, keď na koňa sedala,

Otec, matka plakala, otec, matka plakala.

 

Keď do boja vstúpila, keď do boja vstúpila,

tristo turkov zabila, tristo turkov zabila.

 

Kapitán sa čudoval, kapitán sa čudoval,

čo za vojak bojoval, čo za vojak bojoval.

 

Keby si bol mládenec, keby si bol mládenec,

dal by som ti svoj veniec, dal by som ti svoj veniec.

 

Ale že si panenka, panenka,

budeš moja manželka, budeš moja manželka.

 

Keď sa ti do očú dívam

 

1. Keď sa ti do očú dívam,

jak bych hľadel do neba,

spomienku ja v srdci skrývam,

chcel by som byť u teba.

Ref.: Ja sa za teba každý večer modlím očenáš,

zapíš si to  do srdiečka a viac bolesť nepoznáš.

 

2. Včera si mi zbohom dala,

slza tvár mi sklopila,

keď som ti šatočkou mával,

naposled si vravela.

Ref.: Ja sa za teba každý večer modlím očenáš,

zapíš si to  do srdiečka a viac bolesť nepoznáš.

 

3. Pomaly tve oči hasnú,

hasnú naše nádeje,

spomínam na chvíle krásne,

ret tvoj sa už nesmeje.

Ref.: Ja sa za teba každý večer modlím očenáš,

zapíš si to  do srdiečka a viac bolesť nepoznáš.

 

4. Odišla si kamsi v diali

odkiaľ není návratu,

spomínam na chvíle krásne

spod koruny agátu.

Ref.: Ja sa za teba každý večer modlím očenáš,

zapíš si to  do srdiečka a viac bolesť nepoznáš.

 

V dáli za horama

1. /: V dáli za horama stojí chajda malá:/

/: óóó pod ní teče řeka, nad ní stojí skála:/.

 

2. /:Jednou přišla voda, vzala chajdu sebou:/

/:óóó ty dva kamarádi, nemajú kde lehnout:/.

 

3. /: Neplač kamaráde pro tu chajdu starou :/

/:óóó džív než slunce vyjde postavíme novou:/.

 

Slniečko k zemi sa skláňa

1. Slniečko k zemi sa skláňa,

mesiačik vychodí, májový večer zaváňa,

môj milý nechodí.

Na lúčke kvetnatej malo dievča rande o pol deviatej.

 

2. Mama jej hovorí nechoď,

prestaň už milovať,

nevychádzaj večer vonku, môžeš obanovať.

Na lásku doplatíš poctivosť aj vienok zelený stratíš.

 

3. Tri dni som trávičku kosil,

tri dni som otecka prosil,

stačí či nestačí.

Aby mi odpustil, čoho som sa tejto noci dopustil.

 

4. Otecko odpustiť nechcel,

že som ja miloval defče.

Odpuste tatičku, šak aj vy ste milovali mamičku.

 

Ľubovnianska lúčka

1. Ľubovnianska lúčka tristo míl široká

do rána mala byť pokosená.

Kosili ju chlapci z Ľubovne mládenci

a ja som za nimi zahrabala.

 

2. Keď som zahrabala horko zaplakala,

kukučka na nami zakukala,

kukučka nekukaj ja som dnes mrzutá,

ja som sa s frajerom pohnevala.

 

Spadol lístok z javora

1. Spadol lístok z javora,

mojej milej do dvora,

poď má milá, poď ma vyprevadiť,

až do našeho dvora.

 

2. A ja s tebou nepôjdem,

lebo tvoja nebudem,

ty si synak bohatých rodičov

a ja deva chudobná.

 

3. Nič to, že si chudobná,

ale ty si šikovná,

vždy keď prídem pod vaše okienko,

zabolí ma srdienko.

 

Jest tam jeden malý domček...

 

1. Jest tam jeden malý domček,

čo v ňom nikto nebýva,

v tom domčeku malé dvierka,

kadiaľ šuhaj chodieval.

 

2. Kde si bola milá moja,

že ťa doma nebolo,

prišiel som ťa navštevovať,

šťastia tebe vinšovať.

 

3. Aké šťastie, čo za šťastie,

veď si celý život môj,

a keď ty ma už zanecháš,

zanechá ťa Pán Boh tvoj.

 

4. Bráni otec, bráni matka,

bráni celá rodina,

že si ty panna chudobná,

a ku mne si nerovná.

 

5. Keď ja som panna chudobná,

aj ty si nebohatý,

vyber sebe s tišicami,

nech ti Pán Boh odplati.

 

6. A keď išli už do šľubu,

milá vo dverách stála,

ruky spiala, na zem padla

a nikdy už nevstala.

 

7. A keď bolo po vešeľi.

v tú dvanástu hodinu,

otvorili sa jej dvierka

do jeho vlastnej cymre.

 

8. Čo tu robíš milá moja,

v tú dvanástu hodinu,

prišla som ťa navštevovať

i tvoju mladú ženu.

 

9. Starala še tvoja matka,

o té moje periny

a ja si tu v hrobe ležím,

mám pod sebou dosť hliny.

 

10. Choď už milá, choď v pokoji

už to ináč nebude,

všetko matka zabránila,

Boh ju stresce na súde.

 

Za májových krásnych večerí ...

1. Za májových krásnych večerí,

keď sme s milým spolu sedeli,

on mi šepkal úprimné slová,

drahá duša ty musíš byť moja.

 

2. A ja som mu v slove verila,

ale oklamať som sa mu nedala,

on si začal inú milovať,

zo mňa si len posmech robieval.

 

3. Počúvajte kamarátky mé,

čo vám poviem to je pravdivé,

nemilujte chlapcov úprimne,

bo vás sklamú jak sklamali mne.

 

Nieto krajšie ako v máji ...

1. Nieto krajšie ako v máji zamilovať sa,

vetrík tíško pofukuje poď Anka do lesa,

poď do hory zelenej, mám tam své potešenie,

mám tam jednú harmoniku zahrajem si na nej.

 

2. Keď počala harmonika libe - libe hrať,

počala sa

 

Biela ruža rozkvitala

1. Biela ruža rozkvitala,

keď som ja k vám chodieval,

do okienka do vašeho,

smutne som sa pozeral.

 

2. Nebuď smutný, buď veselý,

ja ťa vždycky rada mám,

našu lásku nerozdvojí,

iba z neba Pán Boh sám.

 

3. Z bielej ruže kvet odpadol,

zostal iba bodliak sám,

naša láska sa zmenila,

neverný si mi ostal.

 

 

V údolí malá chalúpka

V údolí malá chalúpka,

v ktorej bývala Boženka.

Klopem na okienko,

Boženko otevři okienko.

 

Boženko ja prišiel líbat líčka tvé,

Boženka okienko otevřela,

prežalostným hlasom zaplakala.

Proč plačeš, nariekaš,

veď ty už iného muža máš.

Muža máš a malé dieťa kolembáš,

 

Ja som ti stále vravieval,

keď som za tebou chodieval.

Počkaj len do jara,

do jara zostaň slobodná,

až ja sa z tej vojny vrátim, budeš má.

 

Tys moje rady nechcela,

iného zeš sobie namluvila.

A teraz čo z toho máš,

stále plačeš a nariekaš.

Muža máš a malé dieťa kolembáš.

Nestískaj mi šuhaj rúčku

1. Nestískaj mi šuhaj rúčku, čo chceš ja neviem,

tvojmu srdcu, tvoju smútku ja nerozumien,

nehnevaj sa keď sa smejem žarty vystrájam,

spevy, tance, že milujem a svet rada mám.

 

2. Ľúbim otca, ľúbim matku, celú rodinu,

brata, sestru, kamarátku, celú družinu,

ľúbim všetkých dobrých ľudí, ľúbím aj teba,

čo chceš viacej, buď veselý, netráp sám seba.

 

3. Ja ti nikdy nerozumiem, keď ma objímáš,

vernú lásku a čo ja viem, keď pripomínáš.

Stokrát som ti povedala, že ťa rada mám,

čo by som za brata dala aj za teba dám.

 

Dobre mi, dobre mi ...

1. Dobre mi, dobre mi,

dievčatko šepce mi,

/:jak holubok udie,

že ma ľúbiť bude:/.

 

2. Dobre nám, dobre nám,

ako na konárku,

/:sova hučí vôkol,

nad ňou trieli sokol:/.

 

Keď mi srdce horí

 

1. Keď mi srdce horí,

keď ma tieseň morí,

/:zájdem si ja podvečierkom,

do zelenej hory:/.

 

2. Hora šťastím šumí,

vôňou jara dýše

/:a na vetvy kukulienka,

hybkej sa kolíše:/.

 

3. Kukulienka kuká,

hlas jej sladko rynie,

/:a do srdca boľavého,

potešenie plynie:/.

 

4. Kukulienka kuká,

taká neposeda,

/:čo Boh spojil, to na zemi,

rozlúčiť sa nedá:/.

 

Mala som milého sokolíka

1. Mala som milého sokolíka,

a on mi uletel do lesíka.

Do lesíka, zeleného,

snáď ho tam nájdete streleného.

 

2. A on mi uletel tam na skalu,

a tam sa posmieval môjmu žiaľu.

Ja plakala, on sa mi smial,

keď som k nemu prišla uletel v diaľ.

 

Za stodolenkou hájiček

1. /:Za stodolenkou hájiček:/,

/:porúbal som si paleček:/.

 

2. /:Mamička moja plakala:/,

/:keď mi paleček viazala:/.

 

3. /:Neplač mamička nebolí:/,

/:šak sa paleček zahojí:/.

 

4. /:O dve nedele, lebo tri:/,

/:bude paleček ako vždy:/.

 

5. /:O dve nedele, lebo päť:/,

/:bude paleček ako kvet:/.

 

Išlo dievčatko hore lúčkami

1. Išlo dievčatko hore lúčkami,

malo fartušek s bombelečkami.

 

2. Ej malo, malo ale zaspalo,

kravičky s mlečkem na pole hnalo.

 

3. Nepovedz pastir pre šuhajičkem,

že ja vyhnala kravičky s mlečkem.

 

4. Ale tak povedz, že ja dojila,

prišla mačička, to prevrátila.

 

5. Treba mačičku s tenkú paličku,

nech mi neskáče po žochtaričku.

 

Keby som bol vtáčkom

Keby som bol vtáčkom,
letel by som za les.
/: Pozrieť sa, čo robí,
pozrieť sa, čo robí,
mamička moja dnes ? :/

Košieľku mi perie,
na mňa si spomína.
/: Vráť mi, Bože, vráť mi,
vráť mi, Bože, vráť mi,
toho môjho syna. :/

 

Kresťanské piesne

 

Často ja spomínam

1. Často ja spomínam, teba Mária

koľko si na svete trpieť musela.

Pre svojho syna by naša vina,

jeho svätou krvou zotretá bola.

 

2. Herodes chcel dieťa života zbaviť,

ale Boh nebeský dal smrť prekaziť.

Do Betlehéma poslal anjela,

by svätá rodina odísť vedela.

 

3. V Egypte prežili v samote roky,

až anjel priniesol božie výroky.

Aby z tej zeme už sa strojili

a do svojej vlasti sa navrátili.

 

4. Keď vyrástol Ježiš matku zanechal,

a svojmu poslaniu sa len venoval.

Vyvádzal duše z hriechu a z bludu,

a počúvali ho zástupy ľudí.

 

5. Ľudia zo všetkých strán k nemu chodili,

boli by ho kráľom svojim zvolili.

Ale kniežatá v priek sa stavali,

a pilátovi ho na smrť vydali.

 

6. Pilát súdi Krista, vojsko vyzýva,

aby bol pribitý na kríž zaživa.

Matička jeho keď to videla,

hrozné muky, bôle v duši trpela.

 

7. Kríž mu pripravili, ktorý musel niesť,

a keď klesal pod ním, kat ho dvíhal z ciest.

Matička jeho bôľom padala

a na cestu sa hneď za ním vybrala.

 

8. Davy ľudu prišli, čo chceli vidieť,

Ježiša na kríži bolesti visieť.

Matička jeho stála tu bledá,

zamdlievala žiaľom o kríž opretá.

 

9. Matička bolestná, chcem pri tebe byť,

podľa prikázaní tvojho syna žiť.

Matička božia zhliadni k nám z neba,

prijmi v milosť tých, čo milujú teba.

 

Do čebje Pane ...

 

1. Do čebje Pane my džisne voláme,

/:lzy vylevjajom srdecne vzdychajonc:/.

 

2. Ratuj nás ratuj v tom nasem frasunku,

/:nech nos pšivjesč k tvojemu ratunku :/.

 

3. A jak Peter svjente zapar on čebje,

/:pšecaš go moj Jezus pšijol zaš do šebje:/.

 

4. Jak zeš naňgo pojzrol, hned

/:kšvavé lzy leje i cisto gľud nesmjerne truhleje:/.

 

5. A zaš Magdaľana nesmierne

/: Zgžesela pšece dol zes moj Jezus, aby nezblondžila:/.

 

6. Do tvech palacov, ktoré som v Sijone,

/: pšijmi nos Pane tam po nasen skone:/.

Pôstna pieseň

Už Ježiša vedie

1. Už Ježiša vedie židovská rota,

k odsúdeniu na smrť, tam pred piláta.

Ach smutná to cesta je dozaista

aspoň ty, aspoň ty poľutuj Krista.

 

2. Z útrpnosťou zhliadni na svojho Pána,

nájdešli miestečka kde neni rana,

o presväté telo, kde si sa delo,

že si tak, že si tak už zohavelo.

 

3. Ukrutný katovia sem-tam sácajú,

na obnovenie rán zcela nedbajú.

Niet žiadnej ľútosti, niet útrpnosti,

nad Kristom, nad Kristom v jeho úzkosti.

 

4. Tŕňovou korunou hlavu venčujú,

na sväté ramená kríž nakladajú.

Ježiš poviazaný, na smrť vydaný,

musí byť, musí byť ukrižovaný.

 

5. Zmiluj sa, zľutuj sa otče z výsosti,

nad svojim synáčkom v jeho žalosti.

A úľav trpkosti v jeho úzkosti,

blíži sa, blíži sa už smrť v rýchlosti.

 

6. Čo si môj Ježišu, čo si previnil,

že si si tak ťažkú smrť zapríčinil.

Ach, tys toho vina, ty si príčina,

ovečko, ovečko moja stratená.

 

Ovečko stratená

1. Ovečko stratená, ach kde si kde,

ozvi sa s bolesťou, hľadám ťa zde.

Má láska ma stiahla dolu z neba,

z lona otca môjho len pre teba.

Si neverná, buď mi verná,

poď sem ja ťa vezmem na ramená.

 

2. Povedz mi tak dlho kdes blúdila,

snáď sa ti má paša neľúbila.

Hľa verné ovečky moje iné,

pasú sa v ľúbeznej pastve pri mne.

Nehnevajú, poslúchajú,

radostne v ovčinci prebývajú.

 

3. Tys ale neverná mňa nechala,

po horách, dolinách sa túlala.

Poslúchať mňa nechceš, hnev mne deláš,

hriechy rozmnožuješ, čo z toho máš,

už je mnoho, chráň sa toho,

bys večnú nemala škodu z toho.

 

4. Pýcha tvá mňa tŕním korunuje,

lenivosť a chlípnosť ma bičuje.

Závisť tvá mňa na smrť odsudzuje,

hnev žlčou napája, na mňa pľuje.

Tvoje smilstvo a obžerstvo,

z rúcha ma vyzlieka tvé lakomstvo.

Už je mnoho, chráň sa toho,

bys večnú nemala škodu z toho.

 

Keď milý Ježiš bol v Betánií

 

1. Keď milý Ježiš bol v Betánií,

žalostné slová premluvil k Panne Márii.

Ó matko milá smutná novina,

ty už zajtra vyprovadíš svojeho syna.

Ref.: Ó Ježišu môj, drahý poklad môj,

pri hodine smrti mojej, ty sám pri mne stoj.

 

2. Tvár moju vidíš, jak slnko jasnú,

jak bude päsťami zbitá a nepodobná.

Ó matko milá smutná novina,

ty už zajtra vyprovadíš svojeho syna.

Ref.: Ó Ježišu môj, drahý poklad môj,

pri hodine smrti mojej, ty sám pri mne stoj.

 

3. Dovoľ mi synu, aby zaspala,

aby tvoje horké muky viac nevidela.

Ó matko milá smutná novina,

ty už zajtra vyprovadíš svojeho syna.

Ref.: Ó Ježišu môj, drahý poklad môj,

pri hodine smrti mojej, ty sám pri mne stoj.

 

4. Dovoľ mi synu, aby zomrela,

abym hriešnym miesto teba raj otvorila.

Ó matko milá smutná novina,

ty už zajtra vyprovadíš svojeho syna.

Ref.: Ó Ježišu môj, drahý poklad môj,

pri hodine smrti mojej, ty sám pri mne stoj.

 

5. Ale ty matka si len človekom,

ktorú ťa za matku vybral otec predvekov.

Ó matko milá smutná novina,

ty už zajtra vyprovadíš svojeho syna.

Ref.: Ó Ježišu môj, drahý poklad môj,

pri hodine smrti mojej, ty sám pri mne stoj.

 

Proč Mária, proč ty tak nariekaš

1. Proč Mária, proč ty tak nariekaš,

a tak smutne vždycky vzdycháš.

Kresťanská duša, poď podívaj sa,

jak prebodnú meč mé srdce.

 

2. Když sem na Máriu pohledel,

hnedky mne obličaj zbledel.

Která synačkem lúči s miláčkem,

víc pohlednúť možno není.

O hlava ubolená

 

1. Ó, hlava ubolená,ranami pokrytá,

ó, božská hlava, tŕním tak strašne obvitá,

ó, hlava, hodná úcty  a venca iného,

buď slzou pozdravená i od mňa hriešneho.

 

2. Tvár tvoja krásna zbledla i ústa v žalosti

a celá krása zvädla v smrteľnej úzkosti,

no, tvoja trpezlivosťzrie z tvojho pohľadu,

ty hriešnikov chceš blažiť, dať im milosť svätú.

3. Ach, Pane, čo všetko si ty trpel na zemi,

to všetko som zavinil ja, hriešnik neverný.

Všetko to zaslúžil som ja hriechmi svojimi.

Ó, Kriste milosrdný, - mne zotri zločiny.

4. Pod krížom, Pane, chcem stáť vždy v duchu pokory

a srdce moje k tebe tak láskou zahorí,

ťa nikdy neopustí a v smrti hodine

sa s vierou pevnou k tebe naveky privinie.

5. Zo srdca tebe vzdávam,

ó, Kriste Ježišu, za bôle smrti horkej,

povďačnosť najhlbšiu. Daj, by som tebe verným

bol stále v živote, kým duša z môjho tela do neba nevojde.

 

Ranné chvály

 

1. A ked ranne stajom zože,

tobě žemja, tobje može,

tobě špieva zivot celky

bonč pochvaľon Boze vieľky.

 

2. Vjeľo vora v snu smierci upadli,

co še vjecor spač pokladli.

My še esce zobudžili by me

če Boze chválili.

 

3. Vsistko če moj Boze chváli,

ale my i to poznali,

zeby še či mjela stála,

z pracovitej renky chvála.

 

4. Boze z tvojich ronk zijeme,

a s naseme pracujeme,

ty nom dos urodzaj zloty,

za nase trudy i poty.

 

5. Ked skoncime žemské znoje,

pšijmy Pane džeči svoje,

z Lazarem po nasem skone,

nech spocneme na tvem lone.

 

Ó, Ježišu, k tebe prichádzam ...

1. O, Ježišu, k tebe prichádzam,

pomoc a útechu hľadám,

otvor mi svoje drahé srdce,

v ňom nájdem pokoj svej duše.

Svet je zlostný, neúprosný,

vedie dušu do záhuby,

daj milosti drahé srdce, ó Ježišu.

 

2. Ó, Ježišu, ukáž mi cestu,

ktorá vedie k tvojmu srdcu,

by som kráčal po ceste čnosti,

zapáľ vo mne oheň lásky.

Ty´s povedal večná pravda,

vezmi svoj kríž nasleduj ma,

zhliadni na nás drahé srdce, ó Ježišu.

 

3. Ó, Ježišu, predrahé srdce,

pohánením nasýtené a strýznené

pre naše zlosti, znak to nekonečnej lásky.

Daj by sme ťa vždy viac a viac,

stále verne milovali.

Sľubujeme, drahé srdce, ó Ježišu.

 

Slovensko moje

Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj.
Na tvojich horách nádhery trónia, v údolí šumí ľúbezný háj.
Na tvojich poliach si spievali, otcovia naši pracovali.
Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj.

2.
Hej, mám otčinu  ja ešte inú, kde večne vládne môj Boh a Pán.
Tam si povolá, tam si privedie Pán Ježiš svojich zo všetkých strán.
Tam miznú žiale aj náreky, tam budem bývať až na veky.
Hej, mám otčinu  ja ešte inú, kde večne vládne môj Boh a Pán.

3.
Kým ten čas príde, že sa to stane, chcem Bohu, vlasti žiť oddane.
Blížnemu slúžiť a právo hájiť, to heslo všetkým vždy musí byť.
Vypočítavosť a strach zdolať, lásku a radosť vyžarovať.
Kým ten čas príde, že sa to stane, chcem Bohu, vlasti žiť oddane.

 

Ó, Matka Pána

1. Ó, Matka Pána, Matka rajských krás, Ty vieš, čo srdce páli.
   Vlej radosti do duše zas, keď umára sa v žiali.

   Do svojích rúk ber srdce blúdiace, buď milostivá duši prosiacej.

R: Mária, Mária, Má-ri-a.

2. Poď so mnou krajom môjho domova, do hájov vonných kvetov,
   kde žehnala nás ruka otcova, do šírich diaľnych svetov.
   Nech Tvoje svetlo všade vodí ma, buď v žití pomoc moja jediná.    R:

3. Poď našou vlasťou, Matka najsladšia, rod verných Tvojích prosí,
   keď stáročia mu je už najdrahšia viera, čo v srdci nosí.
   Ten národ Tvoj sa k Tebe obracia, on nádej svoju v Teba nestráca. R:

4. Poď k zomrelým, čo trpia muky zlé, vypočuj plač ich stály,
   veď Tvoja láska zľutovať sa vie nad dušou, čo Ťa chváli.
   Ty bolesť moju, prosby moje znáš, Ty vypočuješ Zdravas, Otčenáš.  R:
 
5. Poď k nemocným, čo trpia veľký žiaľ a smútok sním im z tvárí.
   Vráť svetlo lásky, kde ho život vzal, daj požehnania dary.
   Daj zdravia tam, kde duša odchádza, 
   nech milosť Tvoja vždy nás sprevádza.                             R:

6. Žiar kvetov bielych vencov nádhery Tvoj stánok krásne zdobí
   a verných sŕdc tie nežné údery sú vďakou našej doby, 
   celého sveta láska Mária, spieva Ti vrúcne, slávne Glória.        R:

 

Oceánom pláva loď

1. Oceánom pláva loď
Ku brehu ju doprovoď
Hviezda morská žiarivá
Noc už vody prikrýva

Nezapadaj za mraky
Desia nás tmy prízraky

Voditeľka ľudských ciest
Ty nás musíš k cieľu viesť

2. Žitia nášho slabú loď
Ku večnosti doprovoď
Ruka tvoja spanilá
nech nás chráni, prikrýva.

Dietky drahá matička
V búrkach žitia neopusť
Žijeme tu krátky čas
Utonúť nám nedopusť.

3.
Pomôž nám ó Mária
Ty mocná pani mora
Nedaj nedaj zahynúť
Ráč nás k sebe privinúť.

Ty si presvätá Panna
Mocná hlaď z nebies na nás
Tvoja prosba láskavá
Je nám istá ochrana.

 

Ó Mária, ty nádej

 

1. Ó, Mária, ty nádej vlasti

tvoj národ tu smúti, hynie.

Daj v láske mu svojej účasti,

neopusťho, pre viny nie.

Čo si počneme, opustení,

sťa kvet bez rosy, umorený.

Ty všetka nádej si naša,

neopusť nás, neopusť nás matka naša.

 

2. Keď národ sa za tebou ťahá,

úfa spasiť sa skrz teba,

nezavrhni ho matko drahá,

buď že i nám bránou neba.

Čo si počneme, slabé siroty,

nenájduc inde žiadnej pomoci,

ty všetka nádej si naša,

neopusť nás, neopusť nás matko naša.

Ó Božské srdce

Ó Božské srdce
srdce plné lásky
si prameň všetkej útechy.

Ó Božské srdce
čuj hlas našej prosby,
daj mier a žehnaj národy.

R: Ó večný kráľu,
neba, zeme Pán,
srdce láskavé,
takto volá k nám.

Poďte len ku mne
všetci obťažený
ja vás občerstvím,
ja vás poteším.

Ó Božské srdce
srdce milosrdné
nedaj zahynúť hriešnikom.

Zo slávy nebies,
preto si zostúpil
Ty si hriešny svet vykúpil.

R: Ó večný kráľu...

Poďte....

R: Ó večný kráľu...

Poďte....

 

Celý vesmír sa ti korí...

Celý vesmír sa ti korí,

tvorstvo spieva ti chorál.

Velebia ťa moria, hory,

ty si Kristus, ty si kráľ.

 

Zora ranná, súmrak nočný

pohľad detský, tvrdosť skál.

Od rovníka, až ku točni,

všetko spieva Kristus kráľ.

KRÁĽOVNÁ NEBIES

 1. Kráľovná nebies, Panna Mária, Tys najkrajšia z hviezd, čistá ľalia.
 Ku Tebe vzdychá zbožný národ Tvoj, v modlitbách ticha zmierni nepokoj.
 Pritúľ nás do svojho lona, k Tebe vinieme sa s dôverou, a keď telo naše
 skoná, poslednou buď oporou.
 R: / K NÁM SA OBRÁŤ, Ó, MATKA LÁSKAVÁ, ZNIE NAŠA PIESEŇ, NAŠA
 OSLAVA. U SYNA SVOJHO ZA NÁS ORODUJ, NAŠU DRAHÚ VLASŤ
 MATKA OCHRAŇUJ.

 2. Patrónka naša, Matka jediná, k Tebe sa vznáša prosba úprimná.
 Všetci sme Tvoji vieru našu stráž, v duchovnom boji pomoc preukáž.
 Národ Tvoj Ťa o to prosí, Ty si Matka dobrá, láskavá, čo si dietky v srdci nosí,
 pred Bohom ich zastáva.

 

 

Mamkine príhovory

Drahý náš dedko - Jubilant Viktor

Z príležitosti vašich 85-tich narodenín sme sa zišli, aby sme spoločne vám zablahoželali a taktiež pospomínali na časy, čo ste prežili predtým než sa mi na to pamätáme, ale aj na časy prežité spolu s nami. Spomeniem časy dávnejšie, keď ste zostali vdovec s 5-timi deťmi. Boli to časy ťažké, práve vtedy, keď vám malo byť trochu lepšie Pán Boh dopustil na vaše plecia kríž. No vy ste sa zmierili s tým a statočne ste sa držali svojho hesla, ktoré ste si dali, keď vám umrela manželka. "Bože, uniesol som ten kríž, tu som." Však vychovať a starať sa o 5 deti je aj v dnešnej dobe ťažké, nieto ešte niekedy. Ale nechcem dnes na tejto milej slávnosti iba hovoriť slová smutné, však je to dedko náš daro od Boha - dožiť sa 85 - rokov v takom zdraví a v takej vyrovnanosti so životom a v ovládaní svojho tela, mysle a duše. Vaše deti a vnúčatá taktiež aj pravnúčatá sa s vami tešia z vašej krásnej staroby a želajú vám aj pokojný a šťastný zbytok vašeho života. Hoc niekedy sa musíte aj zarmútiť, život už je raz taký.

V mene celej rodiny, ešte raz dedko všetko dobré, aby ste z nás mali radosť a my zase z vás, že ste medzi nami.

Drahý náš dedko - Jubilant Pavol

Z príležitosti vašich 90 - tich narodenín sme sa zišli, aby sme spoločne vám zablahoželali a taktiež pospomínali na časy čo ste preťili predtým než si mi na to pamätáme, ale aj na časy prežité spolu s nami. Hoci nás už dedko náš nevidíte, ale chceme, aby ste aspoň cítili čo k vám cítime, keď každý aspoň jedným milým slovkom chceme vám vyjadriť lásku a vďaku. Pán Boh vám dal tej milosti, že ste sa doťili takého vyského veku. Prežili ste roky ťažké ale aj veselé. Vychovali ste 5 detí, ktoré tu dnes stoja a nielen detí, ale aj vnúčatá a pravnúčatá a tešia sa s vami z vašej krásnej staroby a želajú vám aj pokojný a šťastný zbytok vášho života. Hoc niekedy sa musíte aj zarmútiť, ba aj pospomínať na svoju manželku Pavlínu, ktorá sa taktiež isto už tešia v sláve Božej, ale takisto sa tešia z nás všetkých, ktoré sme tu pri vás. Život je už raz taký.

Ešte raz dedko v mene celej rodiny všetko dobré, aby ste z nás mali radosť a my zase z vás, že ste ešte medzi nami. No najväčšia vďaka za všetko, že sme dnes tu patrí tebe mama a otec, že sa o dedka tak vzorne staráte a že sme sa mohli dnes všetci tu spolu na tej krásnej oslave stretnúť. Pán Boh zaplať za všetko. Nech Pán Boh odplatí vašu lásku a starostlivosť.

Milá naša oslávenkyňa Rózka

A teraz vám rozpovieme jak si v tom ROZVOJI žijeme. Robota by planá nebula, keby naša Rózka taká krikľavá nebula. Len čo pridze do roboty už še rozkrikuje, preháňa personál, každý furikuje. Rózky še vám každý bojí, už je hneď v kuchyni, sliepky, stehná, mäso, ryže letajú po žemi. Teho roku naša milá 50-tiny oslávila, keď še ona však ostrihá, jak dievčatko vyžirá. Veľká ona nevyrosla, zato še nehnevá, však dobrého málo býva. Ó Rózka, čo še v Tebe skrýva? Už nám prebáč totu šmelošč čo ku tebe máme daj nám najesc, daj nám vypic. My še nehneváme. Všetko najlepšie praje predok + zadok + vedúce + džordži.

Milá naša vedúca

A teraz vám rozpovieme, jak si v tom ROZVOJI žijeme. V robote sa nám dobre darí, veď sme samé ženy, keď sa omyl raz vyskytne do konca pracovnej zmeny, už je vyriešený.

Chlapa tuná my nemáme, vedúca nám velí, každý už vie čo má robiť na začiatok zmeny. Teho roku naša milá 44. - te narodeniny oslávila. Dosť má ona však za sebe, na hlave toľké ženy, však to ťažké je - keď sa ženám velí.

Ale mi ju radi máme, veď sa o nás stará, robota je druhý domov - ona naša mama. Ó, vedúca nehnevajte sa na nás my sa polepšíme - prestávka však všetko zdolá, sami to poriešime. Dosť už teho tárania však je 13.-teho dajce najesc, dajce vypic a vám do ďalšieho života všetkého dobrého a pevné nervy.

Milí jubilanti - oslávenci (teta Víkta od Žemby)

Z príležitosti Vášho spoločného životného jubilea dovoľte mi v mene celej rodiny spoločne vám zablahoželať k Vášmu 25 výročiu sobáša a popriať vám do ďalšej 25 veľa zdravia, lásky, spokojnosti, trpezlivosti.

Dúfam, že s nami spoločne si zaspomínate na roky minulé, ktoré ste prežili spolu a pri všetkých vašich životných skúškach ste spolu zotrvali až do dnešného dňa. Za čo iste sú vám vďačné aj vaše deti, ale už aj vnúčatká. No s Vaším šťastím, ktoré teraz prežívate sme šťastný aj my ostatný, ktorý sme k vám radi chodili, dobre cítili a dúfame, že aj v rokoch budúcich budeme.

Milí jubilanti - oslávenci

Z príležitosti vášho spoločného životného jubilea 25 rokov výročia sobášak dovoľte nám spoločne vám zablahoželať a popriať do ďalšej 25 ky veľa zdravia, lásky, spokojnosti, porozumenia a trpezlivosti.

Dúfam, že s nami spoločne si zaspomínate na roky minulé, ktoré ste spolu prežili a pri všetkých vaších životných skúškach ste spolu zotrvali až do dnešného dňa. Za teplo vášho domova sú Vám iste vďačné aj vaše deti, ale už aj vnúčatá. No s vaším šťastím, ktoré teraz prežívate sme šťastný aj my ostatný, ktorý sa tu tiež dobre cítime a dúfame, že aj v rokoch budúcich budeme. Všetko dobre do ďalšieho života!

 

Básne od babky od Vaľa

Kríž

Pri ceste stojí často kríž,

spomeň si kresťane,

keď vedľa neho prechodíš,

že kríž znamená,

znak nášho spasenia.

 

Na dušičky

Na dušičky spomínajme,

z očisca im pomáhajme.

Budú nám tiež pomáhať,

keď budeme skonávať.

 

Cestička k domovu

Cestička k domovu tak známa mi je,

krajšia je deň zo dňa, než všetky iné.

 

Dušičky matery voňajú z lúčky,

nikde sa nechodí tak poľahúčky.

 

A keby´s vo svete bohvie kam zašiel,

tú cestu k domovu, vždy by si našiel.

 

Keby´s bol v živote nešťastný celé,

po tejto cestičke pôjdeš vždy vesele.

 

Skamenelá pastierka

V Gemerskej stolici, v ratkovskej doline stojí divný kopec pri Suchej dedine.

Pútnik, keď dolinou stúpal v letnom čase, vidí jak tam kŕdeľ ovečiek sa pasie.

I pastierku oviec zďaleka už badá. Zdá sa mu na kameň, ku studienke sadá.

Lež, keď sa priblíži na dobré strelenie, vidí miesto oviec len biele kamene.

Úžasnutý spýta sa oráča tam v poli, čo by to za divné kamene tam boli.

Tu sa ten prežehná, s volkami zastáva a jak čul od otca tak jemu rozpráva.

Žila vraj kedysi jedna krásna panna, že bola ako kvet cvetkou menovaná.

Čierne dlhé vlasy nosila do pása, jej meňavé šaty boli samá krásna.

Krásna bola ona, lež aj veľmi hrdá, zvlášte proti cudzím nepriateľská, tvrdá.

Ona len samotu v horách milovala, len ovečky svoje rada pasávala.

Rada napájala z čistého prameňa, čo tam na tom kopci vyviera z kameňa.

Raz keď si ovečky napájať tam bola, prišiel k nej pocestný príkrou cestou z dola.

Nebol to poľovník s tvárou smelou, mladou, ale bol starúšik s dlhou bielou bradou.

Starček ten ustatý, slnkom ohorený i príkrym chodníčkom i smädom zmorený.

Sadol ku studienke, aby sa zotavil a zočiac pastierku milo ju pozdravil.

Pán Boh ti pomáhaj a chráň ťa od škody, dajže dievka moja napiť sa mi vody.

Lež cvetka niežeby vody mu načrela, ešte na starček nemilo zazrela.

Niežeby samému vody napiť dala, ešte mu i cestu k studničke zastala.

Nebráňže mi nebráň pre tie božie rany, veď je to dar boží pre každého daný.

Tak prosil lež ona piť nedovolila, tvrdými rečami naň sa oborila.

Ber sa preč pocestný kade cesta tvoja, z tej ty piť nebudeš bo to studňa moja.

Darmo ruky skladáš, darmo hlavou kynieš, z tej ty piť nebudeš, čo tu smädom zhynieš.

Starček na tie slová zostal zarazený a cvetke privolal hnevom premožený.

Keď ty z tejto vody mne napiť sa nedáš, z nej ty i s ovcami viac jak raz piť nemáš.

Potom príkrou stráňou smutný odputoval, bol by ho ten kameň hádam poľutoval.

Lež cvetka hľadela naň v pyšnom úsmeve, s vlasami do pása v menistom odeve.

Keď slnko napadlo ovce napojila, k studničke prikľaknúc sama sa napila.

Lež, keď si ovečky na nocľah hnať chcela, zrazu pri studienke s nimi skamenela.

Od tých čias tam stoja okolo prameňa, pastierka s ovcami z tvrdého kameňa.

Iba na vstúpenie, keď sa jar ozýva, čo rok o polnoci pastierka ožíva,

a ovečky biele pri studničke pojí, menom si ich volá, medzi nimi stojí.

V ten čas, keď pastieri, čo v horách nocujú, jej hlas a ovečiek zvončeky počujú.

Hrôza ich prechodí, valasky psy vijú a zjašené stáda do hŕby sa bijú.

 

Štefánikova matka

 

Choď syn môj ďaleký,

na mater nezabudni,

a vráťsa, vráť sa víťazom

až svitne raz deň súdny.

 

A išiel chlapec beľavý,

a míňali sa letá,

a naučil sa vo svete,

ako sa voľne lieta.

 

Po púšťach lietal, ostrovoch

a meral hviezdne dráhy,

matkino slovo v srdci mal,

na mysli domov drahý.

 

I roztúžil sa bolestne

a bôľ mu viazol v hrdle,

a vyšvihol sa ako vták,

a za ním celé kŕdle.

 

Hoj za ním kŕdle bez počtu,

i všetky jasné, smelé,

slobodu nesú, slobodu

a on im lieta v čele.

 

Slobodu nesie, slobodu

hoc život svoj dá za ňu,

už rodná zem mu pije krv,

a matke slzy kanú.

 

Už si mi syn môj dolietal,

ach ty môj sokol prvý,

nech čistý kvet tu vyrastie

z tej tvojej čistej krvi.

 

Nech slnko božie svieti naň,

a zem mu dáva vlahy,

mať tvoja rodná žehná ťa,

spi sladko syn môj drahý.

 

----------------------

Letel si vysoko, vznášal sa nad nami,

nesený veľkými túžbami, snahami.

 

Národ ťa miloval, junáč sa ľúbila,

vlasť drahá na slávu veniec ti uvila.

 

Dnes ležíš pod rovom, rodná zem nad tebou,

zem sa ti usmieva krásou a velebou.

 

Povodeň

Jajže Bože, súdny deň,

ľudia rata povodeň.

V izbe dieťa rok len malo,

v kolíske sa buvikalo.

 

Praskli dvere, vrazil príval,

lavice bral, truhly dvíhal,

hučí voda, smrť sa nadne,

decku k nohám anjel sadne.

Zastrie krídlom očičká

buvi, buvi maličká

 

Hučí níži, hrozná riava,

dolu riavou dieťa pláva.

Anjel spieva v bielom šate,

hájaj, búvaj dieťa zlaté.

 

Prestal iba v pozdnej chvíli,

kolísku keď vylovili,

potom zmizol ako rosa,

a dieťatko usmialo sa.

 

Turčín Poničan

Jajže, bože, strach veliký:
padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci:
Jajže, bože, niet pomoci.

Ľudia boží, utekajte,
zajať Turkom sa nedajte:
a čo mladô — zutekalo,
a čo starô — nevládalo. —

Skočil Turčín bystrým skokom
do jelšiny nad potokom;
našiel on tam starú ženu,
medzi krovím učupenú.

Také on jej robí muky:
do železa dal jej ruky;
povraz hodil jej na šiju
a o koňa pripäl si ju.

Vláči Turčín starkú, vláči,
po hrobline, po bodliači:
starkej krev sa z nôžok leje,
a Turčín sa iba smeje.

A keď ona už ustáva,
kančukou ju pošibáva;
a keď ona na zem padá,
ostrohami v bok ju báda. —

Hučia, hučia Turkov čaty,
poháňajú ľud zajatý:
tri ráz mesiac už omladol,
a oni vždy tiahnu nadol. —

Ten turecký svet ďaleký,
prešli oni prez tri rieky,
zašli oni za tri hory,
zastali pri šírom mori.

A nad morom mesto leží,
týči k nebu tisíc veží:
Jaj, bože, len smutno je to:
na tých vežiach kríža nieto. —

A keď blížili sa k mestu,
Turkyňa im zašla cestu:
a Turkyňa ako ruža,
pekne víta svojho muža:

„Vitaj, mužu, vitajže mi,
z tej uhorskej krásnej zemi!
Či sa dobre vám vodilo?
Či vám šťastie poslúžilo?“ —

„Dobre, dobre sme chodili:
Maďarov sme si podbili,
a Slováci sa nedali,
preto sme ich zrabovali.

A čože je tu nového?
Povedz, žienko, dač dobrého.“
„Dobrá, dobrá tu novinka:
požehnal ti pánboh synka.“

„A ja vediem otrokyňu,
nášmu synku varovkyňu.
Keď ho bude kolísavať,
pekne bude mu spievavať.

Slovenka to, tam od Hrona;
veľmi pekne spieva ona:
bo spevu na božom svete
nad slovenský nenájdete.“ —

Turčín sedí, kávu pije
a Turkyňa zlatom šije:
a starká si spieva tíše
a Turčiatko im kolíše.

„Hajaj, búvaj, krásno dieťa!
Donesiem ti z hája kvieťa;
donesiem ti z ruže púčok,
veď si ty môj milý vnúčok.“

Dopočul to Turčín mladý,
hneď so starkou stal do vady:
„Ako ty smieš to spievati?
Či si mu ty stará mati?“ —

„Raz Poniky rabovali,
syna môjho sebou vzali;
syna môjho v treťom roku,
mal on hviezdu, znak na boku.“

A Turčín a jeho žena
hodili sa na kolená:
„Odpusť, mati, svojmu synu
prevelikú jeho vinu.

Nebudeš už otrokovať,
s nami budeš tu panovať,
chodiť, ako my, vo zlate
a spočívať na zamate.“

— „Udeľ vám Boh, deti moje,
sväté požehnanie svoje,
ale túžba moja letí
len ta, kde kríž z veže svieti.

Ta do vlasti mojej lona,
na tie krásne brehy Hrona:
tam kvitol kvet mojej mladi,
inde sa mne žiť nesladí.

Tam pod krížom starší moji
v tichých hroboch spia v pokoji;
tam — keď bude vôľa božia —
i mňa ku nim nech uložia.“

Poklona pred svätostánkom

Drahý Spasiteľu,hoci mám málo času,

predsa som prišla dnes pred Tvoj oltár.

Buď pozdravený Pane Ježišu,

skrytý vo sviatosti oltárnej,

ty knieža pokoja, si moja nádej a sila,

v ťažkých chvíľach dnešnej svetovej borby.

Verím a vyznávam tvoju zázračnú prítomnosť,

skrytú v hostii, pevne to verím,

veď tvoja všemohúcnosť je nekonečná,

práve tak sa prejavuje vo velebnosti nekonečného vesmíru

ako v tajuplnej životospráve našej ľudskej bytosti,

ktorú tvoj požehnaný dar každodenný chlieb podivuhodne mení,

v životodárnu krv a tep našich sŕdc.

Príjmi vďačne moju malú službu,

požehnaj mňa i všetkých mojich milých,

daj mi vytrvalosti, daj mi stálosti,

aby som sa všade sväte a vzorne chovala.

Sprevádzaj vzorne moje kroky.

Môj ľudský jazyk nevládze vysloviť myšlienky a city,

ktorými sa ti klaniam, tebe Bohu svojmu, skytému.

Nech ti stačí ako prejav mojej vďačnosti, že tu kľačím pred tebou

a že ti s hlbokou povďačnosťou obetujem túto chvíľu
mojej skromnej pokory. Amen