dan-z-nehnutelnosti

Daň z pozemkov

2.1.2018

Daňovník dane z pozemkov

Daňovníkom, t. j. osobou, ktorá je povinná platiť daň z pozemkov, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je:

a) vlastníkom pozemku, ktorým je osoba zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v príslušnom liste vlastníctva, ktorý pre danú nehnuteľnosť vedie príslušná správa katastra v katastrálnom území, ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Okrem takto zapísaného vlastníka vlastníkom je aj dedič, ktorý po poručiteľovi získal do vlastníctva (zdedil) nehnuteľnosť na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z listu vlastníctva vydaným správou katastra, prípadne aj dokladom z bývalej evidencie nehnuteľností alebo dokladom z pozemkovej knihy. Preukázaním takýchto dokladov o vlastníctve nie je pri určovaní daňovníka rozhodujúci užívateľský vzťah k pozemku,

b) správcom pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Majetok štátu je správca pozemkov, stavieb a bytov oprávnený užívať na plnenie svojich úloh podľa predmetu činnosti, a to vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej oblasti podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (napr. štátne rozpočtové a príspevkové organizácie) alebo v podnikateľskej oblasti podľa zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku,

c) správcom pozemku vo vlastníctve obce v prípade, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Obec môže svoj majetok zveriť do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii zriadenej podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Správca obecného majetku je oprávnený majetok obce držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a zásadami hospodárenia s majetkom obce,

d) správcom pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku vtedy, ak je ako správca pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyššie územné celky (samosprávne kraje) boli zriadené zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktoré z hľadiska zdaňovania daňou z nehnuteľností a určenia daňovníka neboli do 1. januára 2004 osobitne upravené,

e) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav – ide o prípady, keď na základe návrhu vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané pozemky podľa druhej časti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorí požiadali o vyčlenenie svojich pozemkov užívaných poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym subjektom podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo 229/1991 Zb., obvodný pozemkový úrad nariadi urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku podľa § 68 ods. 1 a § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné pozemky. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov môže dať aj Slovenský pozemkový fond, pokiaľ ide o pozemky, ktoré spravuje. Ak z hospodárskych dôvodov nemôžu byť vlastníkovi vyčlenené pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa mu iné poľnohospodárske alebo lesné pozemky do bezplatného náhradného užívania. V tomto prípade však napriek tomu, že náhradné pozemky sú v katastri nehnuteľností naďalej vedené na pôvodných vlastníkov, daňovníkom dane z pozemkov za náhradné pozemky je tá fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli náhradné pozemky pridelené na obhospodarovanie,

Nájomca

f) nájomcom v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav, ich ďalej prenajme, daňovníkom dane z pozemkov je tá osoba, ktorá má náhradné pozemky v nájme,

g) nájomcom v prípade, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností – ak vlastník pozemku na základe nájomnej zmluvy pozemok dlhodobo prenajme, fyzická alebo právnická osoba je daňovníkom dane z pozemkov vtedy, ak je ako nájomca zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a nájomný vzťah trvá najmenej päť rokov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nesprávne určenie daňovníka a platenia dane z pozemkov za malé výmery záhrad, ktoré obhospodarujú fyzické osoby. V spoločnosti je častým javom, že záhradkársky zväz, ktorý je vedený ako „nájomca“ pozemku väčšej výmery, vyčlení fyzickým menšie časti pozemkov na užívanie ako záhrady. Keďže je záhradkársky zväz z dôvodu dlhodobého prenájmu pozemku, vedený v katastri ako „nájomca“, je aj daňovníkom dane z pozemkov. Napriek tomu sa však stáva, že fyzická osoba, ktorá na základe dohody so záhradkárskym zväzom má v užívaní časť pozemku ako záhradku, a tiež na základe jeho požiadavky platí príslušnému správcovi dane daň z pozemkov a určitú sumu ako nájomné platí aj záhradkárskemu zväzu. Platenie dane z pozemkov fyzickou osobou za záhradky, ktoré nie sú v jej vlastníctve alebo dlhodobom nájme, nie je v súlade so zákonom o dani z nehnuteľnosti (zákon číslo 584/2004 Z. z. o miestnych daniach), pretože v tomto prípade daňovníkom nie je fyzická osoba, ktorej záhradkársky zväz vyčlenil do užívania časť pozemku ako záhradu, ale daňovníkom je záhradkársky zväz, ktorý je zapísaný ako nájomca v evidencii katastra nehnuteľností. Takýto postup nebol v súlade ani so zákonom číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), ktorý bol platný do 31. 12. 2011 a nie je ani v súlade so zákonom číslo 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012, a ktorý ustanovuje, že dohody, na základe ktorých daňovú povinnosť znáša namiesto daňovníka úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné. Nájomné práva k pozemkom trvajúce najmenej päť rokov sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností, ak je nájomný vzťah k pozemku kratší ako päť rokov, nájomné práva sa do katastra nezapisujú. Pri krátkodobom prenájme pozemku je daňovníkom dane z pozemkov vlastník pozemku a prípadné dohody uzavreté medzi vlastníkom a nájomcom v tom smere, že nájomca znáša daňovú povinnosť za vlastníka pozemku, nie sú pre daňové konanie rozhodujúce a podstatné.

V obci vzniklo urbárske spoločenstvo (pozemkové) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách (zákon č. 330/1991 Zb.) a zaplatilo daň z pozemkov za lesné pozemky. Otázka vzniká, či je urbárske spoločenstvo daňovníkom dane z pozemkov a či správne zaplatilo daň za lesné pozemky.

Riešenie:

Pozemkovým spoločenstvom je lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných predpisov, lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, pozemkové spoločenstvo založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Daňovníkom dane z pozemku je vlastník pozemku zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ak vlastník pozemku (aj lesného) prenechal pozemky do nájmu fyzickým alebo právnickým osobám, je daňovníkom nájomca, ale iba vtedy, ak nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a je evidovaný v katastri nehnuteľností ako „nájomca“. Preto ak urbárske spoločenstvo nezískalo vlastníctvo jednotlivých podielov k spoločnej nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov a nie je evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako nájomca v nájomnom vzťahu trvajúcom najmenej päť rokov, nie je daňovníkom dane z pozemku. Daňovníkmi v tomto prípade sú jednotliví podieloví spoluvlastníci pozemku a správca dane bol povinný vyrubiť daň z pozemku za lesné pozemky jednotlivým vlastníkom podielov pozemku,

h) nájomcom v prípade, ak má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom – postavenie Slovenského pozemkového fondu upravuje zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Slovenský pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie, je oprávnený disponovať s pozemkami, ktoré má v správe na základe zákona, tieto môže prenajímať fyzickým a právnickým osobám. V týchto prípadoch sa nájomný vzťah k pozemkom v katastri nehnuteľností nezapisuje, aj keď trvá dlhšie ako päť rokov. Daňovníkom v tomto prípade je vždy nájomca.

Slovenský pozemkový fond je správcom pozemkov neznámych vlastníkov. Je podľa zákona oprávnený tieto pozemky prenajať fyzickým alebo právnickým osobám. V tomto prípade daňovníkmi dane z pozemku budú nájomcovia, a to aj v prípade, ak nie sú ako nájomcovia zapísaní v liste vlastníctva.

ch) osoba, ktorá pozemok skutočne užíva – pre určenie osoby daňovníka nie je rozhodujúci užívateľský vzťah k pozemku, ale právne upravený vlastnícky vzťah alebo nájomný vzťah. Ak však na základe platných dokladov alebo z iných dôvodov nemožno za daňovníka určiť vlastníka pozemku, ani správcu alebo dlhodobého nájomcu pozemku, daňovníkom je ten, kto pozemky skutočne užíva ale len vtedy, ak daňovníka nemožno určiť podľa vyššie uvedených zásad.

Pozemok, tak ako každá vec, a teda aj nehnuteľnosť, môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pri spoluvlastníctve k pozemku je daňovníkom dane z pozemkov každá fyzická alebo právnická osoba podľa svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich. Túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Určený spoluvlastník predloží priznanie k dani za celú výmeru pozemku a ak sa spoluvlastníci nedohodnú, každý spoluvlastník priznáva a platí daň sám za svoj spoluvlastnícky podiel.

Na liste vlastníctva sú zapísaní traja spoluvlastníci pozemku, každý v podiele 1/3. Vlastníctvo bolo nadobudnuté a zapísané do katastra nehnuteľnosti na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti spísanej formou notárskej zápisnice v roku 2000. Platnosť dohody o vydaní nehnuteľnosti bola napadnutá na súde žalobou o určenie jej neplatnosti a o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Právoplatným rozsudkom súdu bolo určené, že dohoda o vydaní nehnuteľností je neplatná. V ďalšom konaní súd nariadil znalecké dokazovanie a konečné rozhodnutie vydané nebolo. Správca dane žiadal správu katastra o zaslanie listu vlastníctva. Správa katastra obci oznámila, že predmetný list vlastníctve nemôže vydať z dôvodu vyznačenej plomby v dôsledku súdneho konania o zmene vlastníckeho práva. Správca dane vyrubil daň z pozemku podľa spoluvlastníckych podielov zapísaných v liste vlastníctva, t. j. osobám, ktoré boli ešte pred začatím súdneho sporu zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností. Môže správca dane aj na ďalší rok vyrubiť daň z nehnuteľnosti, aj keď nemožno presne určiť osobu daňovníka z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu a zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?

Riešenie:

Daňovníkom dane z nehnuteľnosti za pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb, je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka nielen na právach, ale aj na povinnostiach, ktoré z tohto spoluvlastníctva vyplývajú, je uvedený na liste vlastníctva na správe katastra, a je rozhodujúci aj pre daňové účely. Ak v danom prípade prebieha súdneho konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré nebolo k 1. januára kalendárneho roku ukončené, pri určení daňovníka dane z pozemkov sa vychádza z výpisu listu vlastníctva, ktorý bol vydaný ešte pred začatím súdneho sporu. Správca dane vyrubí daň z nehnuteľností všetkým spoluvlastníkom uvedeným v tomto liste vlastníctva.

Ak za trvania manželstva nadobudli manželia do vlastníctva pozemok, tento je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Vzniká uzavretím manželstva a trvá do doby, pokiaľ trvá manželstvo. Zánikom manželstva rozvodom, úmrtím jedného z manželov, zrušením súdom, sa bezpodielové spoluvlastníctvo ruší. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nepatria sem veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ak manželia, teda počas trvania manželstva, nadobudli buď kúpou, darovaním, výmenou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Rodičia darovali synovi, ktorý je ženatý, počas trvania manželstva darovacou zmluvou pozemok do jeho výlučného vlastníctva. Je daňovníkom dane z tohto pozemku iba obdarovaný manžel, alebo patrí pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bol nadobudnutý počas trvania manželstva?

Riešenie:

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom. Ak rodičia darovali predmetný pozemok synovi počas trvania jeho manželstva iba jemu, do jeho výlučného vlastníctva, pozemok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je vo výlučnom vlastníctve iba obdarovaného manžela. Z tohto dôvodu daňovníkom dane z darovaného pozemku bude výlučne manžel, ktorý ho získal darom.

Kto je daňovníkom dane z pozemkov v prípade, ak pôvodný vlastník pozemku zomrel a dedičské konanie nie je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ukončené?

Riešenie:

Platné znenie zákona neurčuje daňovníka v tých prípadoch, ak vlastník pozemku zomrel a dedičské konanie nie je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia ešte ukončené. To znamená, že počas dedičského konania, ktoré v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko rokov, až do právoplatného ukončenia konania o dedičstve, nemožno určiť daňovníka dane z pozemku (ale ani dane zo stavieb, bytov). Daň z pozemkov nemožno vyrubiť mŕtvej osobe a predpokladaný dedič sa stane daňovníkom až na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Z tohto dôvodu správca dane nemôže vyrubiť daň z pozemkov žiadnej osobe.

Predmet dane z pozemkov

Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového členenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona o miestnych daniach. Druhové členenie pozemkov, s výnimkou stavebných pozemkov, je identické ako druhové členenie podľa zákona o katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, podľa ktorého sa pozemky v katastri členia na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Keďže druh pozemku eviduje kataster nehnuteľností, určenie druhu pozemku na liste vlastníctva je smerodajné aj pri určení sadzby dane z pozemkov. Údaje z listu vlastníctva sú pri dani z pozemkov rozhodujúce nielen pri uvedení druhu pozemku, ale aj jeho výmery a lokality pozemku, kde sa pozemok nachádza. Ak daňovník nemá založený list vlastníctva v katastri nehnuteľností, pre určenie druhu pozemku sú rozhodujúce údaje z evidencie nehnuteľností. Pre určenie stavebného pozemku je určujúce stavebné povolenie a pre zaradenie pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. Skutočné využívanie pozemku nemá na účely zdaňovania pozemku daňou z pozemkov právny význam. Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj druh pozemku, parcelné číslo, výmera parcely a názov katastrálneho územia. Podrobnú špecifikáciu druhov pozemkov upravuje vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. z 28. októbra 2009, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon o miestnych daniach na účely zdaňovania pozemkov daňou z pozemkov člení pozemky na území Slovenskej republiky na:

  1. - orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty

  2. Záhrady,

  3. - zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy – daňou z pozemkov sa zdaňujú aj tie časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavba na účely tohto zákona,

  4. - lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy – lesné pozemky eviduje kataster nehnuteľností. Daňou z pozemkov sa zdaňujú len tie lesné pozemky, ktoré sú v programe starostlivosti o lesy vedené ako hospodárske lesy bez ohľadu na to, či sa v nich vykonáva hospodárska činnosť.

Pozemkové spoločenstvo vlastní lesy, z ktorých časť sa nachádza v národnom parku. Je povinné platiť za tieto lesy, ktoré sú v národnom parku, daň z pozemkov? Sú tieto lesy predmetom oslobodenia?

Riešenie:

Nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov, nemožno stotožňovať s oslobodenými nehnuteľnosťami. Takýmito nehnuteľnosťami sú aj lesy osobitného určenia a ochranné lesy. Tieto druhy lesných pozemkov nie sú predmetom zdanenia, preto ani oslobodenie od dane pri takýchto pozemkoch neprichádza do úvahy. Oslobodenie od dane z nehnuteľnosti sa môže vzťahovať na vec alebo na osobu a je presne vymedzené v ustanovení § 17 zákona o miestnych daniach. Podľa zákona o miestnych daniach lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a nachádzajú sa v národnom parku, sú oslobodené od dane z pozemkov vtedy, ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľnosti ustanovil, že od dane z pozemkov oslobodzuje pozemky v národných parkoch.

Vodné plochy

Z vodných plôch sú predmetom zdanenia iba rybníky a hospodársky využívané vodné plochy. Za hospodársky využívané vodné plochy sa považujú tie vodné plochy, ktoré sa využívajú najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, alebo na produkciu rastlinných alebo iných produktov.

Stavebné pozemky

e) stavebné pozemky – na účely zákona o miestnych daniach sa za stavebný pozemok považuje pozemok, uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14 (novela zákona č. 538/2007 Z. z., účinná od zdaňovacieho obdobia 2008). Podľa tejto úpravy sa od roku 2008 ako stavebné pozemky zdaňujú už len tie pozemky, na ktorých sa budú na základe právoplatného stavebného povolenia stavať stavby, ktoré budú predmetom dane zo stavieb, alebo predmetom dane z bytov, ide o stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží a sú spojené so zemou pevným základom. Ak sa stavebné povolenie vydá v priebehu zdaňovacieho obdobia, pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení sa na účely zákona o dani z pozemkov považujú za stavebné až od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ak kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, stavebný pozemok sa nepovažuje za stavebný pozemok od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Novela zákona č. 517/2005 Z. z. doplnila ustanovenie, podľa ktorého stavebným pozemkom na účely tohto zákona nie je pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu.

Zákon o miestnych daniach v ustanovení § 6 ods. 2negatívne vymedzuje predmet dane z pozemkov, t. j. taxatívne vymenúva pozemky, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov. Sú to časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov. K doplneniu došlo z dôvodu, že v praxi sa k existujúcim stavbám uskutočňuje veľa prístavieb, nadstavieb a iných zmien alebo sa vykonávajú stavebné úpravy, na realizáciu ktorých sú vydané stavebné povolenia. V stavebnom povolení vydanom na takéto činnosti sú uvedené čísla parciel, na ktorých sú postavené stavby, ktoré sa rozširujú prístavbou alebo menia nadstavbou. Na parcelách, na ktorých sa uskutočňuje napríklad nadstavba rodinného domu, sa však nachádzajú aj iné stavby, ktorých sa rekonštrukcia alebo prístavba, nadstavba nedotýka.

Predmetom dane z pozemkov nie sú tiež pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou verejných účelových komunikácií a celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné dráhy – pojem pozemná komunikácia je na účely tohto zákona vymedzený v zákone číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“). Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti, ktoré je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Rozdeľujú sa podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktoré sa stavajú, rekonštruujú, spravujú a udržiavajú v súlade s celospoločenskými záujmami. Keďže ide o stavby, ktoré nemajú podlažie, nie sú predmetom dane zo stavieb, ani predmetom dane z pozemkov. Novela zákona č. 517/2005 Z. z. ustanovila, že predmetom dane z pozemkov sú verejné účelové komunikácie, čiže od roku 2006 sa verejné účelové komunikácie zdaňujú. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov a jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzatvorených priestoroch alebo objektoch. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Daňou z pozemkov sa nezdaňujú tiež celoštátne železničné dráhy, ktoré slúžia celoštátnej verejnej železničnej doprave a medzinárodnej doprave a regionálne železničné dráhy, ktoré majú miestny význam, slúžia železničnej doprave a sú zaústené do celoštátnej alebo do inej regionálnej dráhy.

Predmetom dane z pozemkov taktiež nie sú pozemky, alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3 – ide o stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Základ dane z pozemkov

Základ dane z pozemkov, ktorý sa pri výpočte dane z pozemkov násobí sadzbou dane, určuje ustanovenie § 7 zákona o dani z pozemkov takto:

a) Pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty, je základom dane z pozemkov hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach. Do hodnoty pôdy sa nezapočítava hodnota porastov, ktorá pre niektoré uvedené druhy pozemkov ovplyvňuje základ dane. Hodnota ornej pôdy, ktorá závisí od bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a trvalých trávnych porastov, je v prílohe zákona usporiadaná podľa jednotlivých obcí a v rámci obcí aj podľa katastrov. Tieto hodnoty pôdy je tak daňovník, ako aj správca dane povinný použiť pri výpočte základu dane z uvedených pozemkov.

Vlastník vlastní pozemok určený druhovo ako orná pôda bez porastov v katastrálnom území Gabčíkovo o výmere 23 492 m2. Podľa prílohy č. 1 k zákonu o miestnych daniach je hodnota ornej pôdy za m2 v eurách v katastrálnom území Gabčíkovo v sume 0,9931 eura za 1 m2. Základ dane z pozemkov sa vypočíta tak, že sa vynásobí výmera ornej pôdy 23 492 m2 hodnotou ornej pôdy uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu pre katastrálne územie Gabčíkovo vo výške 0,9931, t. j. 23329,90 eura. Základ dane z pozemkov bude teda 23 329,90 eura.

b) Pri pozemkoch uvedených v katastri nehnuteľností ako lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s

Zdroj: https://www.ppn.sk/33/dan-z-pozemkov-uniqueidmRRWSbk196FPkyDafLfWAPmjV3J...

 

Daň zo stavieb

2.1.2018

Daňovníkom dane zo stavieb je zásadne fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či má trvalé bydlisko alebo miesto podnikania na území republiky alebo nie a ako vlastník stavby je zapísaná aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo stavby sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľností. Bez právoplatného rozhodnutia správy katastra nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik práva k stavbe.

Daňovníkom dane zo stavieb je aj osoba, ktorá spravuje stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby, ktorá je vo vlastníctve obce, či vo vlastníctve vyššieho územného celku. V porovnaní s pozemkami, za ktoré daň z pozemkov platí ako daňovník aj nájomca, zákon o dani zo stavieb nájomcu stavby za daňovníka dane zo stavieb neurčuje s výnimkou tých stavieb, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, ak sa prenajímajú. Iba za stavby v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré fond na základe nájomnej zmluvy prenajal inej fyzickej alebo právnickej osobe, je daňovníkom dane zo stavieb nájomca bez ohľadu na dĺžku trvania nájomného vzťahu a na skutočnosť, že takéto nájomné vzťahy k stavbám nie sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností. Keďže vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam sú v mnohých prípadoch neusporiadané, ale tieto stavby sú fyzickými alebo právnickými osobami užívané, zákon medzi daňovníkov dane zo stavieb zahŕňa aj tú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá stavbu skutočne užíva. Užívateľ stavby je však daňovníkom iba vtedy, ak z právoplatných dokladov nie je možné zistiť, kto je vlastníkom stavby alebo správcom stavby vo vlastníctve štátu, alebo správcom stavby vo vlastníctve obce, vyššieho územného celku a nejde ani o stavbu, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. Ak sa nájomný alebo užívateľský vzťah k stavbe v priebehu zdaňovacieho obdobia zmení a stavbu bude napríklad od 1. júla užívať iná osoba ako tá, ktorá ju užívala k 1. januáru, daňovníkom dane zo stavieb na celé zdaňovacieho obdobie roka bude tá osoba, ktorá stavbu užívala k 1. januáru. Pre vyrubenie dane zo stavieb je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu roka, sa neprihliada.

Pri zmluvných nájomných vzťahoch sa nájomca stavby nepovažuje za daňovníka dane zo stavieb. Správca dane od neho nemôže žiadať ani predloženie daňového priznania, ale ani zaplatenie dane, aj keby prenesenie daňovej povinnosti z vlastníka na nájomcu bolo obsahom nájomnej zmluvy. Iba daňovník, ktorým je vlastník, resp. správca stavby, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Dohody uzavreté medzi vlastníkom a nájomcom, na základe ktorých daňovú povinnosť namiesto vlastníka stavby znáša nájomca, nie sú pre daňové konanie právne účinné.

Taktiež stavba, ako nehnuteľná vec, môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Daňovníkom dane v tom prípade je každý spoluvlastník stavby podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom zastupuje jeden z nich, ktorý bude v daňovom konaní vystupovať pri všetkých daňových úkonoch. Túto skutočnosť však spoluvlastníci musia písomne oznámiť správcovi dane do termínu na podanie daňového priznania. Ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňové priznanie za celú stavbu podáva jeden z manželov, ktorý vystupuje pri všetkých úkonoch v daňovom konaní. Daňovníkom dane zo stavieb sú však obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. Podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, zákon o miestnych daniach ani pri stavbách neustanovil, kto zaplatí daň zo stavieb za stavby v období prebiehajúceho dedičského konania. Predpokladaný dedič nie je za daňovníka určený zákonom, správca dane (obec) nemôže v priebehu dedičského konania vyrubiť daň predpokladanému dedičovi až do doby, kým rozhodnutie o dedičstve nenadobudne právoplatnosť, nakoľko vlastníctvo k veci po poručiteľovi sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.

Pri zmene vlastníckych práv k stavbe, ktoré nastanú v priebehu roka, je daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie povinná zaplatiť tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola k 1. januáru zdaňovacieho obdobia daňovníkom a ktorá mala k 1. januáru zdaňovacieho obdobia evidovanú nehnuteľnosť na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Predmet dane zo stavieb

Na účely tohto zákona sa zdaňujú iba také stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami (podlažie je časť vnútorného priestoru vymedzená podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou). Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. V súvislosti s vymedzením predmetu dane zo stavieb je potrebné uviesť, že základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou stavby sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom do zastavanej plochy sa nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Základom dane pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby. Ak vychádzame z tejto definície, podzemné stavby, ktoré nemajú žiadne nadzemné podlažie ani žiadnu vyčnievajúcu časť stavby nad zemou, okrem stavby hromadných garáží umiestnených pod zemou, nie sú predmetom dane zo stavieb, pretože sa nedá určiť základ dane zo stavieb. Ďalšou podmienkou pri vymedzení predmetu dane zo stavieb je spojenie stavby so zemou pevným základom. Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné vychádzať z § 43 stavebného zákona (zákon č 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku), podľa ktorého pevným spojením so zemou sa rozumie buď spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, či umiestnenie pod zemou.

Predmetom dane zo stavieb sú aj také stavby, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov prestali užívať. Môže ísť napr. o spustnuté neobývané domy, stavby výrobného charakteru, ktoré majú vlastníka, sú evidované v katastri ako stavby, ale nevyužívajú sa na účel, na ktorý boli postavené, prípadne sa prestali využívať. Rozostavané stavby alebo dočasné stavby nie sú predmetom dane zo stavieb. Zákon o dani zo stavieb rozčleňuje stavby do niekoľkých skupín:

Stavby na bývanie a drobné stavby

V prvej skupine stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Stavbami na bývanie sú rodinné domy a bytové domy. Za stavbu na bývanie sa považuje aj obytná časť tých poľnohospodárskych usadlostí, ktoré sú umiestnené v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov. Podľa stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Za rodinný dom je považovaná stavba, ktorá je určená predovšetkým na bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Rodinné domy, ktoré slúžia na prechodné rekreačné účely, sa môžu považovať a zdaňovať ako „chaty“ iba v prípade, ak ako obytné stavby vidieckeho charakteru, ktoré sú súčasťou vidieckeho osídlenia, boli upravené na rekreačné chalupy, ktoré boli vyňaté z bytového fondu a pri ktorých bola povolená zmena účelu užívania. Rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby vydáva príslušný stavebný úrad. Na zmenu účelu užívania nehnuteľnosti z rodinného domu na chatu nestačí, že daňovník nie je na trvalý pobyt prihlásený v tej obci, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Bytový dom je stavba určená na bývanie, ktorá pozostáva zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Daňou zo stavieb sa zdaňujú aj tie bytové nájomné domy, ktoré sú vo vlastníctve obcí, stavebných bytových družstiev, bytových podnikov, akciových spoločností, ak ani jeden byt alebo nebytový priestor neprešiel do vlastníctva fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri zdaňovaní bytových domov daňou zo stavieb sa stáva, že bytové družstvá započítavajú zaplatenú daň z nehnuteľností do nákladov nájomcu, z čoho v niektorých prípadoch vznikajú spory. Bytové družstvá môžu v rámci svojej právomoci vykonať aj rozpis vypočítanej dane zo stavieb na jednotlivých nájomcov bytov, avšak rozpis dane z nehnuteľností na nájomcov zákon o miestnych daniach neupravuje.

Drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Patria sem:

  • prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení,

  • podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice a žumpy.

  • základná ročná sadzba dane – 0,033 eura za m2

  • zvýšená ročná sadzba dane – 0,30 eura za m2

  • počet nadzemných podlaží – 1

  • zvýšenie ročnej sadzby dane za nadzemné podlažia – 0,15 eura

  • zastavaná plocha – 100 m2

  • zvýšená ročná sadzba dane pri stavbe na bývanie – 0,01 eura za m2,

  • zvýšená ročná sadzba dane pri stavbe na podnikanie – 0,30 eura za m2,

  • zastavaná plocha – 300 m2,

  • podlahová plocha určená na bývanie – 200 m2,

  • podlahová plocha určená na podnikanie – 100 m2,

  • podlahová plocha celkom 300 m2,

  • pomer podlahovej plochy určenej na bývanie – 200/300 = 0,66,

  • pomer podlahovej plochy určenej na podnikanie – 100/300 = 0,33,

  • 300x0,66x0,01 = 1,98 eura (za bývanie),

  • 300x0,33x0,30 = 29,70 eura (za podnikanie).

Stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky

Do druhej skupiny patria stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.

 

 

Rekreačné a záhradkárske chaty

Do tretej skupiny patria stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu. Takýmito stavbami sú najmä rekreačné chaty v krajine, rekreačné chaty v zastavanom území obce a záhradkárske chaty, ktoré sú umiestnené v záhradkárskych osadách. Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce alebo v súbore katastrálnych území, ktoré sú v správe obce.

Stavby garáží

V štvrtej skupine sú stavby garáží. V zákone sú uvedené v členení na tri skupiny, a to samostatne stojace garáže, stavby hromadných garáží a stavby hromadných garáží umiestnených pod zemou. V tejto skupine ide o samostatne stavebne povolené a skolaudované stavby garáží, ktoré nie sú vstavané a netvoria ani prístavbu k obytnému domu alebo k inej stavbe. Za garáže vstavané sa považujú také garáže, ktoré sú stavebne začlenené do pôdorysu stavby obytného domu alebo stavby slúžiacej na rekreáciu, alebo inej stavby a boli spoločne s týmito stavbami skolaudované. Za garáže pristavané sa považujú tie, ktoré sú postavené na základe samostatného stavebného povolenia a ako samostatné jednoduché stavby boli skolaudované. So stavbou obytného domu alebo inými stavbami sú však stavebne prepojené. Patria sem aj samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely postavené mimo bytových domov. Ak ide o radovú výstavbu garáží a nejde o spoluvlastníctvo, ale o vlastníctvo ku každej stavbe osobitne, základom dane zo stavieb je výmera v m2 celej zastavanej plochy pri každej z týchto garáží, ktorá sa zdaňuje takou sadzbou dane, akú správca dane určí vo všeobecne záväznom nariadení obce. Každý vlastník garáže podáva daňové priznanie samostatne.

Priemyselné stavby

Piatu skupinu tvoria priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, ako aj stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.

V šiestej skupine sú stavby, v ktorých sa vykonáva ostatná podnikateľská činnosť. Ide o stavby, ktoré daňovník využíva na dosiahnutie a udržanie príjmov, v ktorých prevádzkuje podnikateľskú činnosť, alebo sú s touto činnosťou spojené. Patria sem i stavby, v ktorých sa vykonáva zárobková činnosť (stavby bánk, poisťovní, realitných kancelárií, maloobchod, veľkoobchod a pod.), ďalej stavby, ktoré slúžia na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, stavby, ktoré napr. priemyselný alebo poľnohospodársky podnik poskytol inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej alebo priemyselnej produkcie. Skladovanie predstavuje súbor činností zameraných na príjem materiálu, jeho uloženie v sklade, prípravu a vlastný výdaj, ako aj presun na miesto určenia. Do tejto skupiny nepatria však administratívne stavby štátnych orgánov, katastrálne úrady a pod., pretože sa v nich nevykonáva administratívna činnosť súvisiaca s podnikateľskou a zárobkovou činnosťou.

Ostatné stavby

Siedmu skupinu stavieb tvoria ostatné stavby, ktoré nemožno zaradiť medzi pôdohospodárske stavby, stavby vodného hospodárstva, priemyselné stavby, stavby slúžiace stavebníctvu a energetike, ostatné stavby na vykonávanie podnikateľskej a zárobkovej činnosti, ako ani medzi stavby na bývanie, garáže, chaty na individuálnu rekreáciu. Do tejto skupiny stavieb patria napr. administratívne stavby štátnych úradov, katastrálnych úradov, súdov, prokuratúry, stavby zdravotníckych a školských zariadení, detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod.

Predmet dane zo stavieb

Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou horizontálne deliace konštrukcie. Ide o časť vnútorného priestoru, ktorá je vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. Podlažím stavby sa rozumie nielen ohraničenie stavby stenovými prvkami, podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou, ako je to pri budove, ale aj ohraničenie poloodkrytého stavebného objektu, ktorého stavebná konštrukcia vytvára nosnú sústavu a zároveň ohraničuje priestor. Poloodkrytým stavebným objektom sú napríklad prístrešky nad čerpacími stanicami, ale aj iné prístrešky, pri ktorých sa za podlažie na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor vymedzený podlahou a strešnou konštrukciou. Takéto prístrešky, ak sú